Malý škôlkar

Áno, už aj my máme doma malého škôlkara, ani sa mi veriť nechce, že tri roky ubehli ako voda a nadišiel ten čas. Čas, kedy sa mi mení všetko pred očami, čas, kedy zrazu rána nie sú ránami, dni dňami a hodiny hodinami. Tak, ako to išlo doteraz všetko rýchlo, teraz to ide ešte rýchlejšie a to má odchodneých do škôlky len pár dní. Sú to okamihy na ktoré sa nezabúda, ktoré sú možno tažké, ale zároveň je pred nami ďalšia životná etapa, ktorá nám určite prinesie veľa zaujímavých okamihov, skúseností, radostí ale aj starostí. 

Zrazu by som vedela toľko napísať, ale nemám fotky, predtým som mala fotky a nevedela som čo písať, to je presne to, čo nám život neustále prináša, jednoducho všetko sa mať nedá. Donedávna sme mali len jeden druhého, druhý tretieho a "kopec" času pre seba a menej peňazí, teraz nastane zlom, kedy začneme pracovať, peniaze začnú pomaly pribúdať, ale čas ubúdať. Čas, ktorý som tak milovala, lebo som ho venovala tým najdôležitejším ľuďom, čas, ktorý mi viac dával ako bral, čas, ktorý má napĺňal a robil šťastnou, čas na ktorý nikdy nezabudnem, lebo len čas venovaný naším deťom je tá najväčšia hodnota akú im môžeme v živote dať. 

pár minút pred odchodom do škôlky

Ako som písala už na Fb, Alexov príchod do škôlky bol radostný, ako prvé čo vošiel do triedy si zobral kávovar a začal robiť kávu, niečo z toho domu pochytil. :P My sme sa pobrali domov, kde som začala krúžkovať okolo kuchynského ostrova. Zrazu som nevedela, čo so sebou, čo robiť, či niečo robiť, alebo čakať na telefonát, ísť si konečne pospať, nakoniec však zvíťazil plač. Slzy dojatia, šťastia, ale aj strachu ako to všetko to naše "bábätko" zvládne. Bola som plná emocií, kedy len ťažko ostanete s chladnou hlavou, neverila som, že už je to tu, deň, ktorým sa zrazu veľa vecí zmení a ja mám pocit, že sme nestihli všetko čo sme chceli. 

Stačilo mojich úvah o tom čo bolo a mohlo byť, podstatná je realita, kedy chodenie do škôlky prinieslo aj kopec srandy, Alexovi sa začína rozväzovať jazyk, škôlku má rád, ale už tam chodiť nechce :D, ale keď už tam vojde zabudne vôbec, že má rodičov. Ľúbi pani riaditeľku aj učiteľky, nechce papať, bál sa divadla a zhotovil krásneho šarkana. :) 

Na skrinke má motýlika, ale keby mohol najradšej by ho vymenil za auto. :D Vždy musíme nosiť všetky veci domov vrátane vešiakov, najlepší kamoš je dievčatko a najviac sa mu páči v riaditeľni. :D Inak je to poslušný chlapček, ktorému je smutno za maminku, tatinkom a kuchyňou, ale ževraj neplače. :) Toľko asi z našich prvých dní v škôlke. Moc sme si ju nestihli užiť, lebo nás stihla navštíviť nočná mora menom laryngitída. :( Tak sme bojovali a dúfam, že sme už vyhrali a snáď sa nikdy nevráti. 

Ako som spomínala fotiek moc nemáme, ja nonstop plná pamäť v mobile, na foťák je menej a menej času. :( Ale aspoň pár momentiek určite poteší a nám vždy pripomenú začínajúce sa škôlkárske časy. <3

najkrajší pohľad pri príchode do škôlky <3

verní kamoši strážia aj počas olovrantu