Vianočná besiedka

Tento článok možno nebude takým, aký by ste očakávali pri prvej škôlkárskej besiedke, ale pre nás je určite pamätným a nezabudnuteľným. Možno to bude aj tým, že som od rána bola plná emócií, radosti a očakávania čo všetko nás bude večer čakať. Keďže som mama, ktorá sa teší z maličkostí a rada pridá ruku k dielu, tak som ráno vypekala moje premiérové muffiny a pečiatkové cookies, vychystala Alexovi oblečenie a odrátavala hodiny k 16:00. Na tak dôležitú udalosť som si konečne aj nechty nalakovala, upravila vlasy, nahodila šaty, pripravila servítky na nával sĺz a odcupitala na čarovné predstavenie. 

Sediac na tej mini stoličke, čakajúc na príchod detičiek sa mi tisli slzy do oči. Hádajte kto ako prvý vkráčal do miestnosti za ruku s pani učiteľkou? No predsa náš sladký Alex, tuším sa mi chce teraz viac plakať ako na predstavení, keď si spomeniem aké to bolo vlastne celé krásne a naša bublina bola tak dokonale nedokonalá. Urazený výraz, kam to ja zase musím ísť, "nadšenie" z toho čo si to tu na mňa vymysleli, točím sa tu v kruhu za ruky a ešte k tomu mám aj niečo spievať? No tak to v našom prípade nehrozí. :D

Zatiaľ čo všetky detičky sa tešili, spievali, tlieskali a neviem čo všetko ešte, tak Little King sklonená hlava, odutá pera a najradšej čelom vzad. Bol taký úžasný, že mi vôbec nevadilo, že je mimo dav, že nepovedal ani jedno slovo, že nechcel masku, že jediná vec do ktorej sa zapojil bolo odbaľovanie darčekov. :D Som vlastne hrdá nato aký je, je síce introvert, ale ide si za svojím, hoci to nie je možno vždy tak ako by sme chceli my, ale deti sú dokonalé, robia veci dokonalými, robia ich tak, ako chcú oni, nie tak, akoby sme chceli my a to je to krásne, vydržal to tam pre pár minút slávy, radosti rodičov a učiteliek, ale vo svojom vnútri nezaprel to svoje vlastné ja. 

 

Hoci bol viac s odutou pusinkou ako usmiaty, oči mi žiarli neskutočným šťastím pri pohľade na nášho blonďatého anjelika - motýlika. :) Tento pocit pozná iba mama, keď hľadí na svoje dieťa s neskutočnou láskou a vidí ho ako to najdokonalejšie stvorenie. <3

Úsmevov nebolo veľa, ale tento bol úplne prvý, keď vlk chytal detičky, takže si naň pamätám úplne presne, tak som čakala, že som myslela, že sa už ani nedočkám toho vysmiateho Alexa. :)

Program bol krásny, neverila by som, že toľko toho zvládnu bez plaču a úteku, veľká poklona patrí pani učiteľke, lebo to musela zvládnuť všetko sama bez kolegynky, ktorá je dlhodobo chorá, detičky dostali kopec darčekov do škôlky, čo bola pre nich obrovská odmena a radosť zároveň, vtedy bol Alex Alexom, vysmiaty od ucha k uchu v zápale hry stihol aj plač, lebo najradšej by si zobral hračky domov. Na druhý deň ráno už hľadal darčeky aj doma pod stromčekom. :) Nie len oni dostali krásne hračky, ale aj rodičia majú na pamiatku krásne výtvory z modelovacej hmoty. <3

Zazvonil zvoniec a krásnej rozprávky bol koniec. <3

Ospravedlňujem sa za kvalitu fotiek, ale viac som sledovala ako fotila, takže ich nemáme veľa, ale napriek tomu, že sú rozmazané a nekvalitné sú pre mňa jedinečné. <3 Tatino čo to aj natočil, ale pre súkromie detičiek si to necháme pre seba. :) Ďakujeme ešte raz celej materskej škôlke, detičkám, rodinkám za krásny zážitok a príjemne strávený večer, aj keď som sa udržala na besiedke bez plaču, doma som preplakala tento príspevok. Človek si zase uvedomí aké vie byť šťastie vzácne a pritom k tomu vôbec veľa netreba, mať dieťa je to najväčšie šťastie aké vás v živote môže stretnúť a navždy vo vás ostane. Prežtie krásne sviatky v zdraví a šťastí so svojimi blízkymi, lebo nič viac nás šťastím nenaplní. 

 "maminka ľúbim ťa" <3, zavreli sa dvere a zrazu sklonená hlava bola hore s úsmevom na perách, tanec v rytme, pospevovanie básničiek a detská radosť zavládla domovom. Detský svet, ktorý by malo poznať každé jedno dieťatko. 

 "maminka ľúbim ťa" <3, zavreli sa dvere a zrazu sklonená hlava bola hore s úsmevom na perách, tanec v rytme, pospevovanie básničiek a detská radosť zavládla domovom. Detský svet, ktorý by malo poznať každé jedno dieťatko. 

Neviem čo všetko sa odohralo v jeho hlavičke, ale dnes bol prvý deň kedy nastúpil do škôlky bez toho, aby ráno oznámil, že on do škôlky nejde. Poviem vám bola som v miernom šoku, zahlásil mi "maminka pyžamko dáme dole to si do škôlky neberiem, väzňa, ktorý nemá úsmev (s ním dnes spal a nerozumel tomu prečo sa neusmieva, asi mu dnes ukážem fotky zo včera, ako to je keď sa neusmieva niekto xixi) tu tiež nechávam a zober mi ruksak". :D Bez naháňačiek sa obliekol, ešte aj zuby si umyl bez protestu, nazul papuče a išlo sa opäť v rytme tanca. :D Takže mama mala malé Vianoce zase. :P