Prvý karneval

To, že Alexko je náš rodinný lekár vie asi každý člen rodiny a možno aj vy, preto prvé čo mi napadlo, keď som zbadala na nástenke v škôlke, že sa bude konať karneval som vedela, že o masku máme postarané. Plán s maskou bol síce jasný, ale samotná realizácia prišla až večer pred začiatkom "detskej párty". To by som nebola ja keby si to nenechám na poslednú chvíľku, potom zistím, čo všetko mi vlastne chýba a skúšam improvizovať. Netrvalo to dlho a maska bola pripravená a do rána si počkala na svojho majiteľa, stačilo mi všetko čo dom dal, ušetrila peniažky za kúpu kostýmu a využila svoju kreatívnu stránku. :P 

Mamina košeľa, odznak s menovkou, pár lekárskych krížov - pár minút práce a maska hotová. :)

Mamina košeľa, odznak s menovkou, pár lekárskych krížov - pár minút práce a maska hotová. :)

Plná očakávaní som sa s vami podelila s fotkou, čo čaká Alexa keď sa zobudí a ako veľmi sa bude tešiť. Jasne, mama mieni, Alex mení. :D Nie, neprišli iskričky v očiach, ani obrovský úsmev a detská radosť, nato som si musela počkať. Náš milovaný syn skonštatoval, že on zrazu nechce byť doktor, ale poliš a potrebuje, aby som urobila väzenie. :o Ja sklamaná, nie natoľko kreatívna mama, aby som menila ráno plány som ho musela zrušiť z jeho detských predstáv, keďže dopredu maska doktor bola schválená pánom A. Rozmýšľam rýchlo ako zaujať detskú myseľ a takmer stroskotaný plán napraviť, keď mi tu zrazu napadla myšlienka, aký by to bol lekár keby nemá vlastnú medicínu. To bola trefa do čierneho, ihneď som vyrobila nádobku a vložila cukríky z hroznového cukru a mohli veselo odcupitať do škôlky. 

Ako prvé sme sa museli zastaviť u susedky, dať jej vitamín, aby bola zdravučká. Nabalený s upečeným koláčikom sme pokračovali v ceste nadol činžiakom. Nadšený Alex stojí pred dverami , nedočkavý kedy mu kto otvori, robí ksichtíky a nevie sa dočkať otvorenia.

rozkokošený Alex pred dverami do škôlky, škoda, že mu to nevydržalo dlhšie :(

rozkokošený Alex pred dverami do škôlky, škoda, že mu to nevydržalo dlhšie :(

Akonáhle zbadal pani učielku, ktorá silným hlasom upriamila pozornosť na Alexa, aký je krásny, až sa chúďa naše dieťa zľaklo a utekal preč. Keď som ho horko ťažko vzala naspäť pribehli dvaja spidermani a nastala tragédia číslo 2. Zrazu z dobrej našliapnutej akcie prichádzalo k tragédii, úprimne mi bolo Alexa veľmi ľúto, bál sa, držal sa ma ako kliešť a plakal a plakal, že som chvíľkami myslela ako sa rozplačem aj ja. Zrazu sa k nám pridalo dievčatko s plačkom, ktoré sa tiež bálo, tak sme boli o niečo väčšia kôpka nešťastia. V tej chvíli som strácala slová, prežívala som to možno viac ako on, srdce ma bolelo pri pohľade na jeho očká. Nechcel ísť do triedy, nechcel si ani len veci nechať v skrinke a bral sa domov, situáciu zachránila až pani učiteľka, vysvetlila som mu, že nie je sa čoho báť, že pani učielka dá na neho pozor a ako je on pán doktor sú ostaté detičky prezlečené za zvieratka a iné masky, ktoré jeden chlapec skonštatoval, že veď všetky baby sú aj tak Elzy. :D 

Ja som v tom zhone zabudla na jeho zvyšné veci a musela sa vrátiť domov, myšlienky na Alexa ma tak zamestnali, že som zabudla aj na návleky z topánok, jediné šťastie, že som sa takto nevybrala ulicou. :D Keď som sa vrátila, Alexko bol kľudný, sedel pri učitelskom stole ticho ako myška a sledoval dianie zo svojho úkrytu. 

Malinké moje vystrašené.

Malinké moje vystrašené.

Aj takto sa dá odchádzať zo škôlky :D celkom trendy topánočky by to boli :P

Aj takto sa dá odchádzať zo škôlky :D celkom trendy topánočky by to boli :P

Našťastie vśetko dopadlo dobre, karneval sa mu napokon páčil a verím, že ten ďalší dopadne už o niečo lepšie. :) Fotky sú viac rozmazané, ale bolo by mi ľúto nemať žiadne v archíve, tak sa s vami podelím aspoň o tých pár kúskov, ktoré som v tej rýchlosti ovešaná vecami stihla urobiť. Škoda, že bol karneval iba pre deti, rada by som si ho užila s nimi ako tichý pozorovateľ. :P