Mr. Doctor

Blížil sa deň Alexových narodením, ako každý rok uvažujem popredu čo také by som mu vybrala, aby som urobila nielen chvíľkovú radosť. Čim je starší, tým je viac možností a ja si robím prieskum trhu, kde by sa mi čo páčilo. Tento rok som to mala jednoduchšie, lebo som vedela po čom mi srdce piśtí. Ešte dávnejšie som natrafila na nejakej zahraničnej stránke na exkluzívny lekársky kufrík, keďže sme mali doma dva plastové, ktoré boli využívané denne, vedela som, že toto bude správna voľba. 

Musím priznať, nie často kupujeme drahé hračky, aj keď hodnota je skutočne relatívny pojem, ale ak si odsledujem, že ho niečo skutoćne baví neváham ani minútu a podobný produkt vymením za lepśí. Mám istotu, že ho poteší, zaujme a vydrží kľudne aj viac generácií. :) Zbožńujem drevené hračky, dizajnové hračky, ktoré potešia nie len srdce detičiek, ale určite aj mamičiek. Pustila som sa teda do hľadania konkrétneho darčeku, ktorý som nakoniec ulovila aj na slovenskom trhu Mojtoj, ktorých ponuka nie je o kvantite, ale o kvalite.  Predávajú iba hračky vyrobené z ekologických materiálov, zaujímajú sa o to, kde boli hračky vyrobené a akým spôsobom, teda v etických podmienkach, sú samozrejme aj pravidelne kontrolované bezpečnostnými testami. Z ich ponuky som si vybrala aj pokladničku, tiež už jednu drevenú máme, ktorú sme nechali u babky a teraz som siahla po niečom krajšom. :)  

Zvažovala som aj kúpu magnetickej stavebnice Tegu, ktorá je z dreva pričom každý jeden diel má v sebe zabudovaný magnet. Majú v ponuke viac druhov, ale pre tentokrát som odolala. Nepútajú pozornosť len svojim vzhľadom a spracovaním, ale je za nimi obrovský kus srdca jedného pána, ktorý sa rozhodol pomáhať ľudom a vytvoriť miesto na svete, kde by sme mali určite pocit, že dobrí ľudia ešte stále existujú, že prírodu treba chrániť a pomáhať sa dá vždy a všade, stačí iba chcieť. :) ( Ak vás zaujíma viac o Tegu nájdete tu: http://mojtoj.sk/tegu-stavebnice-su-laskou-prvy-pohlad/ )

Alex sa samozrejme kufríku neskutočne potešil, spravili sme z neho malého doktora z čoho bol nadšený. Obliekla som mu moju košeľu a miesto hrania si zvolil on sám. :) Za ten čas sa už naučil, že chorí ľudia patria do postele, novinkou bolo, že nevyšetroval pólku rodiny, ale medvedíka, čomu sa z časti čudoval, lebo skonštatoval, že macko nepotrebuje doktora. :D Taký bol náš dnešný večer po škôlke, ešte teraz tu pobehuje v košeli a nechce ju dať dole, mám pocit že v nej asi aj spinkať bude, aký je šťastný. Po dlhej dobe prinášame príspevok z ktorého mám veľkú radosť aj ja sama, lebo je to vlastne prvý príspevok fotený z našeho nového hniezdočka. :)