Ryby, rybky, rybičky

Som si istá, že sa medzi vami nájde niekto ako ja, ktorý ma plnú hlavu myšlienok a nápadov, len mu chýba čas na realizáciu. Kým som bola tehotná, som si tvorivé chvíľky užívala - hlavne s kľudom. Sem tam sa drobec ozval v brušku a ja som pokojne pokračovala, v tej dobe som mala veľmi produktívne obdobie a nastal u mňa zlom. Ostalo mi to doteraz, len časový priestor sa mi o dosť skrátil. 😊 Mojím ťahúňom je moja kamarátka, ktorá tiež rada tvorí a vyrába. Máme podobný vkus a často si pošleme obrázky inšpirácií a zistíme, že obe ich máme v pláne robiť. Ona je tá šikovnejšia, ktorá to spraví ľavou zadnou a ja sa potom dokopem k tomu, ak to ona stíha musím aj ja. :P Výrobu rybačky má na svedomí práve ona. Ona ju urobila začiatkom leta a ja až koncom. 

Spravila som ju počas víkendu, kedy mi malý tisíckrát obsadil šijací stroj, vyvliekol niť, odstránil patku a strávil viac času za strojom ako ja. 😊 Nevadí, zabavili sme sa obaja. Ja som po dlhšom čase mala psychohygienu a pracovala ako žeravá. Začala som úplne jednoduchými rybami, až som ich prepracovala na ryby s očkami, plutvami, korunkami a dorobila k nim medúzy, hviezdice a chobotnice. Plánovala som urobiť aj truhlicu s pokladom, uvidím ako sa Alexovi zapáči moja tvorba a časom mu ju môžem dorobiť a tiež ďalšie plávajúce tvory.

Alexova rybačková premiéra bola po zbere jabĺk, stále nebol nato čas a ja som už nevydržala viac čakať, samozrejme som zabudla na niektoré detaily, ale tak malému to bolo úplne jedno. Jemu stačilo zistenie, že ryby sú na magnet a môže všetky pochytať. Jeho zábavku prerušil príchod dedka a pokračovanie prác s jablkami bolo zábavnejšie 😄, tak som ryby zbalila a už si ho počkajú  asi až na interiérový rybolov počas chladných dlhých večerov. 😊