Vianoce za nami, Silvester pred nami, ako som dnes písala na Fb náš štedrovečerný stôl bola čistá improvizácia tesne pred samotnou večerou. Nemám slávnostné taniere, ani žiadny špeciálny servis, ktorý by som príležitostne vytiahla. Boli to naše prvé spoločné Vianoce na ktoré som chcela byť do bodky pripravená, ale stal sa úplný opak. Nemala som nić, veci ktoré som aspoň chcela som nezohnala, alebo nebol čas ich hľadať. Dokonca sme ani len obrus nemali, čo sa u nás v rodine asi ešte nikdy nestalo, preto som aj chcela napísať tento príspevok. :) 

Ani si netrúfnem odhádnúť čas, ako dlho vám sľubujem tento príspevok, určite to je niečo vyše 2 týždňov. Po zverejnení fotografií sa priam strhla lavína, ako si niečo také vyrobiť. Na nete je veľmi veľa návodov ako na to, ale predsa vždy najradšej siahneme po niečom overenom. Mňa nakopla k tvorbe jedna naša fanúšička, ktorá mi poslal návod podľa ktorého postupovala ona. Ja som sa už dlho chystala, že stan vyrobím, ale ako to určite aj vy už poznáte, vždy je niečo čo je dôležitejšie. Ako poznám samú seba, keď niečo neurobím hneď, tak to neurobím už vôbec, alebo mi to trvá naozaj veľmi dlho, preto na podnet som sa pustila do práce a vybehla do Piešťan za mojou maminou, kde som mala skoro všetko potrebné na výrobu. 

V Bratislave sme pomerne často, ale tentokrát na nás čakalo nemilé prekvapenie. Bol prvý apríl a sním spojené, kedy Alex prišiel k svojmu prvému úrazu pri páde z odrážadla, rozťal si hornú peru :( . Zvyšok dňa som bola znechutená, vytrasená, celú bolesť som znášala 3-krát horšie ako on sám. Nestihla som ešte dobiť energiu po migrénovej triáde a zrazu som sa dostala do stavu, ktorý som naozaj nepotrebovala. Po celom dni líham konečne do postele, keď tu zrazu mi tato hovorí, mama chystaj veci ráno odchádzame zase do Ba, dostaneš predčasný darček k narodeninám a odišiel do sprchy. Áno, nechal ma pekne v tom, nech rozmýšľam čo ma zajtra čaká a neminie. Prvé čo mi napadlo si vravím, do kelu veď Lucid style je odcestovaná do Miami, chcela by som od nej niekedy zažiť premenu :P, tak tá to nebude, rýchlo rozmýšľam, radím sa s kamoškou, či je niečo čo som také chcela a ja si nepamätám. :D Prázdno, žiadna myšlienka, ešte bol aj prvý apríl, tak som to neskôr hodila za hlavu, nech pokojne dospím zameškané. 

Veľká noc sa mi spája s príchodom jari, konečne nastáva v prírode ten čas, ktorý tak milujem. Vôňa kvetov, štebot vtáčikov, odrazu sa všetko začína zelenať a človek sa cíti akosi lepšie. Aspoň na mňa to tak vplýva, tak ako sa zaćína prebúdzať príroda, prebúdzam sa po dlhej zime konečne aj ja. Počasie nám moc nepraje, ale stačí pozrieť von oknom a hneď má človek lepší pocit na duši.

Posledný deň v roku pre nás nepatrí k nejakým výnimočným, prebiehal ako všetky ostatné. Do poslednej chvíle sme ani nevedeli, kde ho vlastne budeme tráviť. Ešte som nestihla napísať o naších Vianociach a už budem písať o Silvestri, ktorý sme trávilii trojici s naším drobcom

Sviatky máme predo dvermi a k nim nepochybne patrí aj slávnostné stolovanie. Mnohí z vás si doprajú krásne vyzdobený stôl aj počas celého roka, u nás je to zatiaľ pri malom nemožné. V čase adventu alebo aspoň nedele by som prijala mať stolovanie na úrovni, krásne taniere, poskladané servítky, naleštené poháre a príbory, hotelák sa vo mne teda nezaprie. Možno sa raz dočkám aj toho. 😊 Pripravila som si aspoň malú inšpiráciu, ako by také slávnostné stolovanie mohlo vyzerať

V poslednej dobe nám tu pribúdajú príspevky z mojej tvorby. Akosi som rada, že stíham aspoň to. Tento stromček ste už možno u mňa viackrát zazreli v príspevkoch, ale keďže mi chodilo viac správ ohľadne postupu výroby, tak som sa rozhodla urobiť krátke video ako som postupovala ja.

Prečo PÁN? Musím sa priznať, že na tento môj výtvor som skutočne hrdá. Ako začiatočník vo viazaní vencov som sa dala na výzvu a pustila do niečoho nového a veľkého, čo sa mi podarilo nad moje očakávania. Netušila som ani len, či tento veniec dokončím vzhľadom na jeho veľkosť a náročnosť pri manipulácii a spotrebe materiálu. Počas tvorby som bola celý čas plná očakávaní a nevedela som sa dočkať výsledku. Bola to drina, nebudem tvrdiť, že nie, ale robila som ho s neskutočnou radosťou a keby mám dostatok materiálu idem robiť ďalší. :) Budem sa opakovať, ale opäť som využila skúsenosti z kurzu Ateliéru Papaver, ktoré tentokrát opäť padli na úžitok.

Dnes sa nám začala prvá adventná nedeľa, v našich domácnostiach sme týmto dňom zapálili prvú sviečku na adventnom venci. Adventné obdobie  je prvá časť liturgického roka pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. Prvý advent je pre mňa symbolom blížiacich sa Vianoc, sviatkov pokoja, rodinnej pohody a pohostinnosti. :) Nie len o tom sú pre mňa Vianoce, čím viac sa blíži k dátumu Vianoc, tým mám väčšiu chuť na tvorbu a vianočne dekorovanie

Človek sa celý život učí, čím som staršia, tým viac sa u mňa prehlbuje láska k svojím koníčkom a záľubám. Najväčšie zmeny nastali príchodom nášho syna na svet. Už ako tehotná som sa realizovala vo viacerých smeroch, veľmi ma to napĺňalo a bavilo. Ako prišiel Alex medzi nás, priam to vo mne vybuchlo. Moje potreby a sny však neboli naplnené, hoci patrím medzi ľudí, ktorí vedia presne čo chcú, kedy a ako, žiaľ, nie vždy sa dá všetko naplánovať. 

Príchodom nášho mini človeka, ktorý mi vyplnil celý môj čas, som sa nachvíľku zastavila a začala si užívať tieto krásne chvíle. Jednoducho na plnenie snov zrovna nebol vhodný čas. Nevedela som si bez Alexa predstaviť ani minútu a moje predstavy išli bokom. Až jedného dňa som opäť pocítila, že moje sny sa začnú napĺňať.

Najkrajšie darčeky sú darované z lásky a vyrobené od srdca. Jedným z nich bol aj minuloročný darček pre priateľa, ktorý nám zdobí izbu už rok a ja sa stále naň neviem vynadívať, pri každej fotke sa mi vynoria spomienky na krásne spoločné chvíle.

Priľla k nám jeseň, s ktorou sú spojené dlhé tmavé večery. Skorý západ slnka na mňa pôsobí deprimujúco, hoci toto ročné obdobie milujem najviac zo všetkých. Nie je nad to, len tak nečinne sedieť v kresle, zababušená dekou, pri sviečkách s teplým čajom alebo dobrým vínkom v ruke. 😊 Vždy som túžila mať krb, je to niečo, bez čoho si neviem predstaviť dom. Niekedy si ho však nemôžeme dovoliť, či už z finančných dôvodov alebo aj stavebných. Preto som sa rozhodla urobiť si radosť a zútulniť našu izbu a pripraviť aj pre Alexa dokonalé prekvapenie.

Kým nebol Alex, poriadne som ani netušila, čo je Halloween. Párkrát som bola na nejakej párty, ale nič špeciálne. Odkedy prišiel medzi nás, vo mne sa predtým nepodstatné veci stávajú podstatnými a začínam si užívať každý okamih v našom živote. Minulý rok sme sme boli dvaja netopieri s malou tekvičkou a tento rok som to poňala trošku inak. 

Chladný víkend za nami a Alexova oslava druhých narodenín pred nami. Pôvodne moje predstavy boli o MIckey party, ale veľmi rýchlo nastal zvrat, keď som si uvedomila, že to môjmu milovníkovi vlakov jednoducho nemôžem urobiť. Nápady ako vytvoriť tematické prostredie prišli hneď, ale až teraz sa mi podarilo dostať k prvému plánu. :)