Slávnostné stolovanie trochu inak

Vianoce za nami, Silvester pred nami, ako som dnes písala na Fb náš štedrovečerný stôl bola čistá improvizácia tesne pred samotnou večerou. Nemám slávnostné taniere, ani žiadny špeciálny servis, ktorý by som príležitostne vytiahla. Boli to naše prvé spoločné Vianoce na ktoré som chcela byť do bodky pripravená, ale stal sa úplný opak. Nemala som nić, veci ktoré som aspoň chcela som nezohnala, alebo nebol čas ich hľadať. Dokonca sme ani len obrus nemali, čo sa u nás v rodine asi ešte nikdy nestalo, preto som aj chcela napísať tento príspevok. :) 

Nie vždy je všetko tak akoby sme chceli, ako si plánujeme a sníme, ale Vianoce sú predovšetkým o nás ľuďoch, aby sme si mali s kým zasadnúť ku stolu, poďakovať za to všetko čo máme, prehodili pri večeri pár slov, spomenuli si na na našich anjelov strážnych a stromček obklopili ľudia nie darčeky, lebo v tom je tá skutočná krása a čaro Vianoc, nachvíľku zastaviť čas, prehodnotiť svoje potreby, uvedomiť si, kde je to naše skutočné šťastie, čo všetko potrebujeme nato, aby sme skutočne šťastnými boli. U nás je vrcholom celého šťastia Alex, bez neho by to nebolo to pravé vianočné obdobie, jeho iskričky, úsmevy, objatia, bozky sú pre celú rodinu nezabudnuteľné a dávajú sviatkom ten správny šmrnc. :P 

S Vianocami sú spojené určité tradície, nie všade sú rovnaké, ale každá rodinka si vytvárame naše vlastné, ktoré nás rok čo rok sprevádzajú, niečo preberáme po predkoch a niečo aj po našich maminách. :) U nás doma sa vždy štedrý deň niesol v znamení zhonu, doháňalo sa všetko zameškané, my sme chodili rozdávať do kostola betlehemské svetlo, zdobili sme vianočný stromček a miesto rodinnej pohody pri rozprávkach boli u nás naháňačky, teraz sa nad tým usmievam, ako si naša rodina vytvorila svoju tradíciou, že sa nikdy nič nestíhalo a všetci sme boli v pozore, ako každá žena, chcela mať všetko tip top, vyťahoval sa slávnostný servis, špeciálne poháre, hostilo sa lepšími potravinami a vždy bol dokonale vyžehlený obrus. :D Potom nasledovali boje o kúpelňu a až potom mohol začať pohodový večer. Zlaté krásne časy, kedy sa všetko točilo okolo našej maminy a bez nej by tie Vianoce neboli Vianocami. <3 

Tento rok som si to skúsila po prvýkrát na vlastnej koži, vytvoriť čaro domova, rodinnú pohodu a nejakú tú našu tradíciu. :) Ani teraz neviem povedať, či som si niečo odniesla z nášho domu, skôr som veľa vecí zmenila. :o Ráno sme si dali spoločné raňajky, žiadne špeciálne pochúťky  - krupičnú kašu, potom sme sa poobliekali a vyrazili na prechádzku, ktorú sme zakončili v kaviarni. Keď sme prišli domov, mali sme nečaknú návštevu, čo nás veľmi potešilo a neskôr som začala pripravovať veci k stolu, kedy som netušila ako to vlastne celé dopadne, či nejaké "slavnostné" stolovanie u nás vôbec vznikne a nejak sa mi podarilo vykúziliť z ničoho niečo celkom pekné, netradičné a možno aj romantičke. :) Stačilo mi kúsok fantázie, pár vetvičiek, poháre, sviečky, svetielka, ako som lovila medzi vecami našla som drevené ceduľky na bylinky, kde som napísala naše mená, odložené mini vetvičky z vencov mi poslúžili ako dekorácia na servítok, obviazala som špagátom pridala rolničky alebo bavlník a mohlo sa stolovať. Všetko jednoduché, čo nájdeme asi v každej domácnosti, takže ak neviete ako nato snáď vám tento príspevok bude dobrou inšpiráciou. Aby som nezabudla, pod taniere som dala podsedáky z stoličky, aby som aspoň trochu mala pocit, že máme obrus. :P Aj keď sme boli iba traja, štvrté miesto bolo pre niekoho kto by sa k nám rád pridal, alebo niekoho kto by bol rád s nami a už tu byť nemože. :(  

Zemiakový šalát som si pripravila deň dopredu, tak som už len urobila dva druhy polievky, tato spravil lososa a večer mohol začať. O 17:00 sme chceli začať s večerou, čo sme vždy plánovali aj doma a jedli sme vždy skoro o 19:00, tak mne sa to konečne podarilo splniť. :D Večeru sme začali oplátkou s medom, chlapci mali zeleninovú polievku, ja kapustnicu, krájali sme jabĺčko,  hádzali oriešky do kútov, pripili sme si na zdravíčko, popriali krásne Vianoce a s plnými bruśkami sa vybrali k stromčeku, myslím, že k tomu viac slov ani netreba. <3

Takýto bol náš sviatočný deň, plný radosti, lásky a pekných chvíľ, verím, že nebol ani prvý ani posledný a raz bude Alex spomínať na naše spoločné sviatky a rodinné tradície s úsmevom na tvári, hrejivým pocitom pri srdci, tak ako ja spomínam na tie naše. Ak sa mi podarí, napíšem ešte pár slov k Vianociam, o nás, o rodine, o Alexovi, ale snáď sa vám naše prvé vianočné stolovanie páčilo a sním veci spojené. :)

Aj keď moje predstavy neboli naplnené, chcela som vám iba povedať, že Vianoce sú o nás, nie o tom či vymeníme staré veci za nové, či vyluxujeme celý dom, či máme tú najkrajšiu výdobu alebo pripravíme tie najkrajšie cukrovinky. Ja som nestihla ani dlážky umyť, vlastne ani okná, ani napiecť ukážkové koláče, dokonca ani nechty nalakovať, čo aspoň 1x v roku urobím, ale stihla som oveľa viac, tráviť čas so svojou rodinou. <3

Za fotky ďakujem svojmu mobilu, nebyť jeho, takéto chvíle zostávajú iba v mojej pamäti a srdci. <3