"600"nedelie

Neviem, kto sa skôr tešil či ja alebo tato kedy toto obdobie bude zanami. Samozrejme každý z úplne iného pohľadu, veď čo si budeme hovoriť...:P Prečo 600 a nie šestonedelie, lebo v mojom prípade mám pocit, že to trvá večnosť a prechádzam si neľahkými skúškami, či už to boli pri Alexovi alebo aj Adamkovi. Pôrody zvládam pomerne dobre ale šestonedelnie je u mňa niečo ako  nočná mora. 

DSC_3661.jpg

Podruhom pôrode som si bola takmer istá aké to už bude skvelé a lahšie. Prvé hodiny som sa tak skutočne aj cítila, takže ma ani nenpadlo, že to opäť príde. problém sediet, problém chodiť, problém ísť na wc, problém sa smiať alebo si len kíchnuť. Som rada, že to je zamnou, že netrávim noci v sprchovaním kedy sa neustále potim no zároveň mi je zima, že nočná starostliovsť o Adamka trvala iba 20min a o mňa vyše hodiny, keď mlieko leje zomňa potokom, že ma nebolí rana, že nemám už modrinu tak kde by som ju mať nikdy nechcela akoby ma niekto dobil bejzbalkou, že nemusím vykonávať malú potrebu len v sprche, že viem konečne vstať z postele a držať svoje deti, že sa viem rehniť a necítiť pritom bolesť, že si môžem kíchnuť bez toho aby mi ušiel moč, že už nemám prsia ako skaly a ešte k tomu vycucané do krvi. je toho toľko, že normálne ľutujem samú seba, zároveň každú ženu ktorá si tým prejde a určite ešte aj horśím priebehom. Blahoželám tým ktoré toto nepoznajú. 🙂 Konečne som mohla odložiť plávajúce koleso Máša a Medveď ktoré mi bolo verným spoločníkom pri každom pokuse si sadnúť. Už nemusím 5min hladať spôsob ako sa postavím a či sa vôbec postavím lebo moja chrbtica dostala zabrať, že som sa bez pomoci niečoho alebo niekoho nevedela otočiť, nie to ešte postaviť a moje kroky vyzerali horšie ako tie kačacie a pomalšie boli ako tie slimáčie. Bolo toho viac čo ma trápilo, teda moje zdravie, ale vďaka, že to je zanami.

DSC_3717.jpg

Vďaka deti moje, že som to mohla prežiť, vďaka zato, že som tak neostala už celý život a mohla si zakaždým uvedomiť aké to vedia mať niektorí ľudia v živote ťažké, zatiaľ čo u mňa to je len obdobie. Ďakujem, že spoznávam svoju silu, źe dokážem fungovať aj cez bolesť a slzy, ďakujem rodine za pomoc a podporu, dakujem aj vam, že ste na nás mysleli keď nám bolo ťažko a za všetky vaše rady a slová podpory. Matka sa trápi najviac nielen fyzicky ale i psychicky, hormóny sa búria, ja vidím ako dni utekajú a ja si nedokážem užívať tie najkrajšie chvíle, ktoré by mali patriť nám pri plnom zdraví a šťastí, trápilo ma to, že nevládzem tak aby som si to želala, že neprejdem kočíkom ďalej ako okolo domu, že sa neviem naplno venovať drobčekovi nie to ešte staršiemu synovi. 

DSC_3685.jpg

Teraz doháňam zameškané a užívam každu sekundu s nimi s nami, cítim sa šťastne a najradšej by som zastavila čas. Je mi tak dobre, že najradšej by som zabudla ako mi bolo zle, moc nespomínam, ale ani nezabúdam. Ale keby ste sa ma opýtali či by som znovu do toho vhúpla tak vám poviem kludne aj 10x. Je to daň za to najkrajšie čo privedieme na tento svet, ten malý zázrak stoji za všetkú tú bolesť a ani raz som neolutovala, že radsej to mohlo byť inak alebo nemuselo byť. Dokonca som si povedala, že napriek tomu to tužím prežIť aspoň ešte raz, kľudne aj s tou pekelnou bolesťou,no zároveň s tým najkrajším pocitom, ktorý môže zažiť jedine mama a to len párkŕát za svoj život.

DSC_3736.jpg

Nech vám to trošku odlahčím, pamätáte na video Alexa ako si predstavoval pôrod? tvrdil že braček príde cez riťku. Neviem čo ho to napadlo, ale po pôrode to mal potrebu nenápadko skontrolovať, takže rada pre druhorodičky/viacrodičky: staćilo sa ohnúť dole do skrine pre prádlo a už bol pán doktor v pozore. Slzy mi stekali od bolesti, asi mi potrhal polku stehov, ale ja som mu nemohla povedať pól slova, ostal taký vydesený keď ma uvidel a odvtedy to už radšej neskuśal. 😄 

DSC_3730.jpg

A viete načo som sa tešila najviac? ako si konečne lahnem do vane, okúpem sa s chalanmi a potom si užijem relax o samote a klude. 🙂 Velmi mi to chybalo a tisko som zavidela tatovi ten pocit ze on moze. 🙂