Fialové maky

Minulý rok sme fotili biele a červené, teraz sa usmialo šťastie na nás s fialovými, keď sme ich zbadali od cesty, sme si mysleli, že sú to bodliaky a vôbec sme nečakali, že to z toho budú krásne maky. Tento rok, ak stihneme mám v pláne ešte červené, na biele sme už boli, ale čakám kým ešte trošku viac nerozkvitnú. Milujem takéto fotenia, lebo vôbec nejde o nás, ale našu nádhernú prírodu. Milujem slovenské lúky, polia, určite by som chcela ešte stihnúť pár záberov zo slnečníc, žita, tam naozaj stačí tak málo, zároveň je vidiť tak veľa. Keď spätne pozerám fotky, ani nimi nie som tak očarená, ako som bola keď sme prišli na pole a uvidela toľko krásy po kope. Na fotkách nevidno, ale na druhej strane boli biele maky aj červené a spomedzi ne bol akoby močiar, kde kvákali žaby, len nebol k nemu prístup. Ten pokoj zbožňujem, nikde nikto, len my. <3

Ako som spomínala tieto fotenia sú pre mňa výnimočné, ale vždy boli aj s obavami ako to Alex zvládne. Minulý rok som sa vždy fotila s ním, kvôli jeho strachu z nepoznaného som mu musela byť na blízku. Teraz? Ani som tam byť nemusela, neskutočne si to užíval, naháňali sme sa spomedzi kvetov, polieval zbieral kvety a hlinu, to ho bavilo najviac. Boli sme milo prekvapení, ako veselo si tam pobehuje a nechcel ani odísť. Čím je starśí, tým viac u neho pozorujem ako dokážu byť hračky v živote dieťaťa menej dôležité. Posledné týždne máme toho naozaj veľa, neviem čím to je, ale stále niekde sme, alebo niečo robíme a práve to sú tie chvíle, že nevyhľadáva nič iné len nás. Vieme si spoločne užiť kopec zábavy, pritom k tomu naozaj nič iné nepotrebujeme.  Je to to úžasné sledovať, vôbec zažiť ten pocit, že ak máme jeden druhého, plnohodnotne využitý čas, život je krajší a dni prikrátke. Toto je presne život, aký chem žit, aký milujem a nič viac nepotrebujem. Viem, že nie vždy to tak bude, preto sa snažím vychutnať čo najviac, kým sa dá, lebo nikdy nevieme čo nás zajtra čaká a neminie. 

Naše fotky vznikajú aj za pomoci skvelej fototechniky Nikon.