Projekt menom sestrička

 

Určite ste zaregistrovali ako Alex túži po sestričke, netuším kde to vzal, ale sú obdobia kedy o nej hovorí každý jeden deň, prešla si už dokonca rôznymi menami ako Materská škola, pán Kotuliačik (náš sused :D) a najnovšie to bude Janíčko. Vidím, že čo sa mien týka v tom nemá ešte jasno. :D

Ale jeho túžba neprestáva, ba naopak len graduje. Nikdy by som neverila, že dieťa môže túžiť po súrodencovi v tak útlom veku a niekedy vravieť akoby bol takmer našou súčasťou. V podstate v našom okolí nie sú takmer žiadne deti, nevie čo znamená mať súrodenca a čo všetko to obnáša, napriek tomu ho zaujíma či ju môže voziť kočíkom, kde bude kým on bude v škôlke, stará sa o to, aby neostala doma sama keď on bude preč a vzala som si ju do práce a keď prídem on sa s ňou bude hrať, mojkať, prenechal jej postielku na spinkanie a zachíľku jej asi zostaví aj jedálniček čo bude s ním papať. :D

Je to krásne vedieť, o to krajšie sledovať, ale pri otázke maminka a kde je moja sestrička a kedy už príde mi zoviera srdce. Nechcem aby žil v klamstve, nechcem aby mal ilúzie no zároveň je ťažké mu ich brať. Dať dieťatu súrodenca je to najlepšie čo mu v živote môžeme dať, verím, že raz aj dáme, len to potrebuje čas. Nechcem aby bolo príliš skoro, ale aj neskoro, určiť ten správny čas je takmer nemožné, lebo vždy je niečo čo chceme, potrebujeme, musíme a pod., pritom na dieťa by sme nikdy čakať nemali, respektíve odkladat jeho príchod a ja to práve robím. Mám partnera, mám už aj nejaký ten vek, skvelého budúceho súrodenca, ale je tam predsa niečo čo mi chýba, čo potrebujem, prežívam naozaj krásne obdobie, síce rýchle, ale šťastné s mojou rodinou, na druhej strane mi to dáva stopku pred voňavím uzlíčkom a vyvoláva vo mne pocit veď mám ešte čas a žijem pre tieto nezabudnutelné chvíle.

Po pravde klamem samú seba, lebo ten čas nemám, uteká, uteká tak rýchlo, že Alex bude takmer v škole a ja zabudám na to čo je v skutočnosti dôležité. Nie sú to ani luxusné dovolenky, drahé mobily, exkluzívne domy, značkové kabelky alebo handry, ale to nás možno robí šťastnými na krátky čas, ale neskôr strácajú na hodnote, opotrebujú sa, alebo sa nám jednoducho prestanú páčiť, tak ich posunieme ďalej. Jediné čo nám robí nekonečnu radosť sú naše deti, nie je deň, kedy by som sa s ním nesmiala, nemojkala a nemilovala ho viac a viac. Jeho ani nepredám, ani neposuniem, ani ma neprestane baviť a vždy budem na neho hladieť ako na dokonalé stvorenie "vyrobené" z lásky, ktorému chcem plniť všetky sny, tak snáď mu splním raz aj tento a privediem na tento svet Alexovu sestričku. <3