Posledný deň v Tatrách

Posledný deň nášho výletu v Tatrách nám trošku napadlo snehu. Chcela som dať poslednú rozlúčku s jazerom a nadýchať sa tatranského vzduchu. Samozrejme pri našom šťastí na počasie začalo aj snežiť, svietiť slniečko a prestal fúkať silný vietor. To všetko som očakávala počas pobytu a nebolo nám dopriate. :( ÁNO, bola som nahnevaná, sklamaná a nešťastná. Alex bol viac upišťaný ako spokojný, nechcel byť vonku kvôli silnému vetru, keď sa teploty vyšplhali do plusových hodnôt zo snehu bola čistá kaša, ktorá sa zmenila neskôr na ľad, čoho sa samozrejme tiež bál. 

Hľadajte teda alternatív v Tatrách s malým dieťaťom bolo priam nemožné. Vonku vyžal max. pol hodinu, ak nepreháňam, aj to odchádzal s plačom z recepcie. Nechcel chodiť, nechcel ísť na vlak, nechcel sa sánkovať, jediná jeho motivácia boli burizóny z neďalekého bufetu. :D Nepoznali sme si vlastné dieťa. Neviem doteraz čo sa stalo, ale jednoducho to nebol on. Bazén, ktorý vždy miloval, skákal, bláznil sa, potápal, plával zrazu dostal košom. Omočil si nohy nahodil hollywoodsky úsmev šťastia a bolo po zábave. Až tri minúty čistého času dokázal tráviť vo vode s namočenými nohami. :D Ale do wellness bol schopný sa vypýtať aj 5x denne, ale dôvod neznámy. Nahodil rukávniky, čo vlastne v živote asi ani nevidel a poletoval v nich okolo bazéna ako taký motýlik. Koniec zábavy. :D

Ešte, že bol v hoteli detský kútik a on sa mohol realizovať pri varení, stavaní kociek a jazde na odrážadlách. Som rada, že nám doprial pár minút prechádzky pred odchodom a zvečnili sme záver nášho rodinného výletu. Určite na tento pobyt len tak ľahko nezabudneme, ale budeme v dobrom spomínať na spoločné chvíľky, ako sa z nášho anjelika stal na chvíľku malý protestujúci syn. :P