A predsa sme sa dočkali...

Pri novoročnom leňošení nám zvoní telefón. Prababka volá: "sneží!" Akoby vedela, že my v dnešnom víre hudby a tanca by sme si to asi ani nevšimli. Hoci Alex nevie, čo znamená sneh a čo všetko k tomu patrí, mal neskutočnú radosť už len pri pohľade von z okna. Netrvalo dlho, keď zazrel pradedka, ako odmetá zasnežené chodníky, musel byť do minúty oblečený a byť mu v pätách. 

Zima a sneh prináša so sebou aj zmenu v obliekaní, pričom by som očakávla, že to bude o niečo náročnejšie. Alex bol behom minúty pripravený vyraziť. Konečne sme mali možnosť vytiahnuť náš nový overal z Lindexu, pri ktorom som prestávala veriť, že ho túto zimu vôbec využijeme. Alex moje nadšenie nezdieľal, zmena oblečenia mu zrazu pripadala nevhodná a na overal si stoj, čo stoj chcel obliekať ešte bundu, akosi nevedel pochopiť, že tentokrát mu ju nie je treba. Túžba čím skôr vyštartovať za pradedkom bola na prvom mieste a rozhodol sa ukončiť svoj mini protest. Ani som sa nestihla obzrieť a už vytiahol všetky metly z domu a hrdo sa zapájal do práce. Myslím, že ho ani tak netešil samotný sneh, ako radosť zo spoločnej práce s pradedkom. 

Bola by veľká škoda, nezaznamenať tieto krásne chvíle, ktoré ostanú v našich srdciach, ale radi si ich o niekoľko rokov pozrieme aj na fotkách. Verím, že dni, akým bol tento bude v tomto roku oveľa viac a Alex spozná, ako si postaviť snehuliaka alebo sa povoziť na sánkach. Mrazivá a zasnežená príroda má svoje čaro a konečne sme sa dočkali zimy na ktorú sme tak dlho čakali. :)

Outfit:

  • overal: Lindex
  • gumáky: Hunter
  • čiapka: H&M
  • tunel: New Yorker