Zima za dverami

Po upršaných pochmúrnych dňoch vykuklo konečne trochu slniečko a náš drobec sa prebudil s radosťou do nového dňa. Nie je rána, kedy by nehľadal slnečné lúče a smútil za nimi, presne ako ja, hoci zbožňujem jeseň, slniečko mi veľmi chýba. Teším sa z každého jedného lúča, ktorý ma dobíja energiou. 

Dnes bola druhá nedeľa strávená v novom bývani, užívame si najviac, ako sa len dá a zaradil sme nedeľu ako oddychový deň. Televízor nepoužívam viac ako rok, ale rozprávky s Alexom si občas pozrieme. Odkedy chodí do škôlky ani neviem ako idú dni. Zrazu mi je všetko vzácne, všetko mi chýba oveľa viac ako predtým, ale aj napriek tomu prežívame pekné obdobie. Po škôlke zvykneme chodiť aspoň na krátku prechádzku, alebo sa povoziť na električke, dáme si večeru a ide sa spať. Kde sú tie naše dlhé rána a ešte dlhšie večere a dni? Odkedy sa menil čas mám pocit, že deň už ani nie je. Niekedy sledujem hodinky z minúty na minútu, aby sme mohli vyraziť do škôlky, plná očakávaní, ako bolo, čo robili a čo nové nám porozpráva. Jasne, že každý deň je skoro to isté, ale aj napriek tomu sa tešíme a čakáme akoby to bolo po prvýkrát. 

Doobeda sme stihli rýchlu prechádzku a na poobedie sme chceli oprášiť trošku náš fotoaparát. Malý model však nemal chuť, miesto slniečka bola zrazu riadna zima, vietor a prišli sme akurát tak pred vchod do parku. :D Tešila som, že urobíme aspoň pár záberov ešte posledného lístia, ale keď to nejde tak to nejde. Mám rada, ak sú fotky prirodzené a Alex fotenie nevníma, ale dnes to jednoducho nešlo. Dní ako bol tento určite bude pribúdať, čím bude starší, tým to bude ťažšie uniknúť z jeho dohľadu a tváriť sa, že sa vlastne nič nedeje. :) O to viac budú fotky vzácnejšie a budú odzrkadľovať dané obdobie, ktorým momentálne prechádzame. Dnes to bolo v znamení čo najďalej od objektívu a radšej čelom vzad alebo vbok. :D 

S prichádzajúcou zimou meníme aj náš šatník, pančušky sú už samozrejmosťou, hrubý sveter, bundička, poriadne zababušiť šálom a teplou čiapkou. Legíny sme mali rifľového vzhľadu, ktoré nie sú vyteplené, ale zato sú veľmi mäkučké, pohodlné a už len nôžky obuli do nových teplých hunculiek. Novinkou našich prechádzok je ruksak, kde si nabalí svoje nevyhnuté drobnosti, dnes ním bol pršiplášť, ktorý si samozrejme cestou z prechádzky chcel obliecť, lebo údajne vonku prší. :D Odkedy žijeme v byte, sme oveľa viac vonku (myslím tým prechádzky), takže sa snažíme aj v nečase pobehovať po vonku, aby si naša duracelka stihla vybiť trošku baterky a bola na čerstvom vzduchu. Doteraz bol viac času na dvore a my sme prichádzali o krásne rodinné momenty, lebo aj krátka prechádzka vám vie dať oveľa viac akoby sme si mysleli. <3

Outfit

  • kabát, bavlnené legínové rifle, čiapka, šál: ZARA
  • hunculky: SOULCAL&CO
  • ruksak: bazar